V lete 2018 sme sa rozhodli podniknúť prvý seriózny ferratový záťah. Po dlhšom plánovaní sa mi zapáčila oblasť Hohe Tauern a konkrétne vrcholy Säuleck 3086m a Hochalmspitze 3360m. Oba vrcholy sú dostupné z chaty Gießener Hütte, na oba vedie ferrata a naviac sú obidva vrcholy cez 3000m čo je príjemná čerešnička. Ako ďalší bonus som naplánoval ferratu Fallbach klettersteig, ktorá sa nachádza po ceste je môže slúžiť ako parádna rozcvička.
Suma sumárum tri ferraty, dve trojtisícovky, jedna chata. Ideme!
p.s. celé je to fotené na mobil. Po tejto akcii som si už bol istý, že ku mojej klasickej fotovýbave musím dokúpiť mirror-less foťák, čo je dnes už skutočnosťou:)
Fallbach klettersteig
Po vcelku úmornej nočnej jazde z Popradu prichádzame skoro ráno do dedinky Malta, na okraji ktorej sa nachádza vodopád Fallbach. Rakúšanom sa tu podarilo vybudovať nádhernú ferratku, ktorá vedie priamo okolo vodopádu. Je veľmi ľahko prístupná: z parkoviska to nezaberie viac ako 10 minút. Za vstup na ferratu sa platí poplatok 5 EUR.
Cesta to ale vôbec nie je ľahká. Oficiálna obtiažnosť je udávaná ako E. Je rozdelená na dve časti. menej náročná prvá časť má najťažšie pasáže obtiažnosti D. Horná časť ide do obtiažnosti E. Kto sa na hornú časť necíti, môže po prvej časti opustiť ferratu na vyhliadkovej terase a zostúpiť chodníkom dole.
Celkovo nám cesta zabrala asi 2 hodiny. Prevýšenie je 240m. A veru to bolo krásne, vzdušné a športové lezenie. Určite dobrá zastávka ak budete v okolí!
Gießener Hütte
Z ferraty sa presúvame na chatu Gießener Hütte. Pod chatu sa dá vyviesť autom do výšky 1650m cestou, ktorá začína v dedinke Brandstatt. Parkovisko sa nachádza pod múrom vyrovnávacej nádrže Gößkar. Odtiaľ to na chatu, ktorá je vo výške 2190m trvá cca 1,5 až 2 hodiny. Niektorým z nás to teda trvalo aj dlhšie ale to bolo asi tým rumom:)
Chata samotná je rakúska klasika na peknom mieste. Kúsok nad chatou je samostatne stojaca sauna na drevo. Bohužiaľ sme sa do nej akosi nestihli dostať. Výhradu mám iba voči chatárskemu tímu, ktorý nebol bohvieako milý. Taktiež ich kuchyňa nebola žiadne terno. Ale ako východiskový bod pre naše ciele bola priam ideálna.
Hochalmspitze
Ráno všetkých budím 5:30. Večer sme to s pivom celkom rozbalili a tak poniektorí nevyzeráme, že by sme boli schopní ísť na 10 hodinovú túru s ferratou. No pocity bokom, o pol hodiny sme sa všetci vygúľali pred chatu a vyzeráme plní odhodlania.
Vybrali sme sa na najvyšší vrchol Ankogel Gruppe - Hochalmspitze vysoký 3360m. Dá sa tam pekne spraviť okružná túra spojená s ferratou, ktorej názov mi dodnes pripadá ako z Pána Prsteňov - Detmolder Grat. Ferrata nie je zvlášť náročná - jej obtiažnosť je C. Každopádne spolu s nástupom a ziostupom Vám to celé zaberie okolo 10 hodín, takže podceňovanie nie je na mieste.
Po cca 2 hodinách sa dostávame do sedla Winkelscharte 2856m odkiaľ sa pomaly šplháme okolo vrcholu Winkelspitz k začiatku zaistenej cesty. Samotná cesta vedie zo začiatku ukrytá pod hrebeňom neskôr rovno po hrebeni. Ozaj nie je náročná, aj keď céčkové úseky sú poctivé. Problémom môže byť sneh, ktorý v tejto výške zvykne byť dlho a vtedy je lezenie po lane nemožné alebo značne komplikované - my sme to našťastie nezažili. Po prelezení celej ferraty vychádzame okolo obeda na vrchol Hochalmspitze. Bohužiaľ pre nás sme v totálnom mlieku bez výhľadu.
Zostup by mal viesť cez sedlo Steinerne-Mandln. Kvôli hmle na vrchole a zle označenému nástupu na chodník však blúdime a začiatok sa nám podarí nájsť asi až po 40minútach, z čoho sme už začínali byť dosť nervózni. Vrchol Hochalmspitze je dosť exponovaný vrátane hrebeňov okolo. Takže malá výčitka smerom k Rakúšanom ohľadne značenia.
Zostupová trasa je ale nádherná a vedie Vás okolo impozantných skalných útvarov. Od sedla Steinerne-Mandln trasa padá priamo dole a miestami je zaistená oceľovým lanom. Pod stenou sa nachádza zvyšok ľadovca Trippkees . Tu pozor: odporúčam zo sebou mať lano na zlaňovanie! Posledný úsek je väčšinu roka pod snehom a lano je pod ním. Ja som našťastie mal zbalené tenké ľadovcové lano, takže sme si dokázali pomôcť.
Po zasneženom úseku už iba posledná hodinka a pol na chatu za vytúženým weizenom:)
Celkovo musím túto ferrato-túru hodnotiť veľmi pozitívne - náročná VHT túra spojená s krásnou ferratou - dokopy parádne dobrodužstvo.
Säuleck
Ferrata na 3086m vysoký Säuleck už sľubovala lepšie lezecké vyžitie. Obtiažnosť D/E, 3,5 hodiny nástup, 3 hodiny ferrata a 4 hodiny zostup - tie čísla hovoria samé za seba.
Ráno vyrážame o 6:00. Už samotný prístup od chaty je krásny. Síce trvá dlho, ale prekonáva tri dolinky, jedno pekné sedlo a celkovo, to nie je žiaden nudný nástup ale plnohodnotná túra. Od chaty Gießener Hütte ideme cestou 533 Buderusweg, ktorou prekonávame sedlo Mallnitzer Scharte, pod sedlom sa odpájame na 533a, ktorá nás privedie na 534 Sauleck weg, ktorá je normálkou na Sauleck. Na nástup na ferratu je ale potrebné zostúpiť ešte asi 30min. Je potrebné dávať pozor, aby ste cestu k nástupu neminuli - je tam viacero výrazných skalných mužíčkov.
Prvá polovica ferraty prekonáva hlavný výškový rozidiel a tvoria ju traverzy a kolmé výlezy. V spodnej časti sú najťažšie úseky ferraty obtiažnosti D/E. Sú to pekné športov´úseky, odporúčam liezť čiastočne s prirodzenými chytmi, nie iba sa držať lana aby ste si neodpísali ruky hneď na úvod.
Druhá polovica ferraty Vás privedie na nádherne exponovaný a vzdušný hrebeň vedúci až na samotný vrchol. Niektoré úseky, sú ozaj úzke ako žiletka.
Za cca 2,5 hodiny stojíme na vrchole a tešíme sa z luxusného počasia. Najťažšiu časť máme za sebou, teraz nás čaká už "iba zostup".
Omyl! Zostup bol ( keď si uvedomíme, že sme mali v nohách a rukách už 7 hodín ) extrémne dlhý a náročný. Vybrali sme si trasu vedúcu hrebeňom Detmolder steig, kde bolo viacero komplikobvaných úsekov - bolo potrebné liezť do trhlín a následne naspäť hore na hrebeň. Celkovo ten hrebeň nemal konca, bolo riadne teplo a navyše nám všetkým došla voda ( ja osobne som mal 4 litre, ale nestačilo ) a posledné dve hodiny sme šli na sucho.
Keď sme sa konečne doplazili k sedlu Winkelscharte, čakal zostup kamennom poľom. Schválne nepíšem suťovisko, lebo išlo o obrovské balvany, bolo potrebné preskakovať z jedného na druhý a samozrejme práve ja som musel skočiť na taký, ktorý sa mi pod nohami otočil ostrou hranou hore a rafol som na ňu spodnou stranou stehna. Prvé sekundy v mojej hlave vyzerali nasledovne: "Kurva! Na 100% mám rozseknuté stehno! a isto aj tepnu! Vrtuľník! Alpenverein mám??!!" Bolesť to bola na pohľadanie, aj krvi bolo. Našťastie som si tou žiletkou len ufikol kus mäsa čiže nešlo to kolmo ale pekne šikmo. A bol to veru čistý chirurgický rez!
A takto nejako sme sa smädní, dobití, a morálne zničení doplazili po 11 hodinách na chatu. Teda pred chatu. Tam sme si dali prvý weizen a na terase sme ostali až do tmy:)
Na druhý deň už len balíme a rátame účty a ak sa správne pamätám tak na účte sme mali 186 pív ( bolo nás 8 ) a okrem toho sme so sebou ťahali každý liter niečoho tvrdšieho. Neostalo nič.
Skrátka sme podávali prvotriedne výkony v horách aj na chate a tak to má byť!
Fakty
Ubytovanie: Gießener Hütte chata patriaca pod Alpenverein DE, kompletný cenník majú na stránke
Výstup na chatu: pohodové 2 hodinky od parkoviska pri Gößkar
Výstupy:
Fallbach klettersteig - obtiažnosť ferraty E, dĺžka lezenia 2,5 hodiny
Hochalmsitze 3360m - celková dĺžka aj s ferratou 8 hodín, obtiažnosť ferraty C
Sauleck 3086m - celková dĺžka aj s ferratou 11 hodín, obtiažnosť ferraty D/E
Comments