Repete v Sibillini alebo ako sme sa koňa zjesť chystali

Keď sme minulý rok odchádzali, ako inak za vytrvalého dažďa, z národného parku Sibillini v Taliansku, bol som rozhodnutý, že sa tam musím vrátiť.

Možnosť sa mi, možno trošku nečakane, naskytla tento rok. Moja polovička mi totiž v slabšej chíľke "povolila" fotovýlet bez rodinky na neskutočných (!) 5 dní. Zaváhanie som si dovoliť nemohol a tak som kul želiezko kým bolo horúce. V podstate som do troch dní mal dátum, partiu a rezervovanú chatu:) Už len vyraziť!

Keďže poniektorí z partie sú, pre mňa z nepochopiteľných príčin, vyznávači dlhodobého trýznenia svojho tela ( rozumej, že radi behajú maratóny ) a práve v tej dobe sa v Terste koná mestský maratón, delíme sa na dve skupiny. Maratónci a ich povzbudzovači vyrážajú o pár dní skôr. Ja s Vladikom sa s nimi plánujeme stretnúť až priamo na mieste.

V utorok večer vyrážame v ústrety noci zásobení energiou v plechovkách a dobrou muzikou. Cesta by mala trvať okolo 11-12 hodín, takže sa máme na čo tešiť.

Do Sibillini prichádzame okolo 6:30 za ešte pekného ranného svetla. S maratóncami sa nám nepodarilo spojiť a tak nevieme, kde presne si večer rozložili bejs kemp. No máme šťastie ako vždy - po príchode do Sibillini stretávame Švantyho priamo v strede cesty, pri šlapaní na ranné fotenie, pričom ale vôbec nevyzeral odhodlane. Skrátka sme mu prišli vhodne do rany:) Každopádne sme maratóncov našli a náš štvordňový výlet sa mohol začať.

Chill out

Ubytujeme sa na chate Perugia, ako aj minulý rok. Do talianska sme ťahali aj 4 bicykle a tak sa ( opäť ) delíme na dve skupinky. Prvá fičí na cyklotúru po hrebeni od chaty Perugia až do mestečka Castellucio di Norcia a späť. Ja so Švantym volíme také "prevaľovanie" sa po hrebeni. Chvíľu leňošíme v tráve, chvíľu fotíme všadeprítomné kone, kecáme - no skrátka úplná pohoda za parádneho počasia.

Prvý deň v SibbiliniPrvý deň v Sibbilini - Chalani sa driapu na hrebeň na bikoch, my s foťákmi sa po ňom " prevaľujeme " po svojich

V hlbokých dolináchV hlbokých dolinách - sa všade pasú kone. Aj vďaka nim má človek pocit divokosti tohto miesta

Večer vyrážame na fotenie na miesta, ktoré som si vyhliadol už minulý rok, no nemal som šťastie na svetlo. Idem na istotu, presne si pamätám kompozíciu, ktorá sa mi páčila najviac. Chytáme posledné svetlo práve tam, kde má byť. Cvak cvak, a mám to. Túto scénu som mal v hlave už veľmi, veľmi dlho.

PoliaPolia - Túto scénu som mal v oku od minulého roku. Bohužiaľ mi vtedy nezasvietilo. Tento rok sme zas vyrazili trochu priskoro, a polia este nestihli chytiť všetky farby. Ale aj tak to stálo za to.

Jarné farbyJarné farby - To isté miesto, o čosi neskôr. Svetlo vytiahlo z polí trošku viac farieb.

CasteluccioCasteluccio - Bola to zvláštna chvíľa s veľmi špecifickou atmosférou. Nepodarilo sa mi to zachytiť podľa predstáv, tak aspoň v článku sa o ňu podelím.

Po fotení sedíme do noci pri vínku na izbe a ja už začínam cítiť prebdenú noc v aute, ale ďalší pohárik ma vytrháva z letargie a spať ideme nakoniec okolo pol druhej.

Naprieč hlavným hrebeňom

Budíček o 4:45. Po predošlej noci strávenej na ceste s minimom spánku a po včerajšom večeri s vínom znie ako kostolný zvon, ktorý mám rovno vedľa postele. Musím vstať. To je preda to prečo som tu šiel:)

Ráno bohužiaľ nie je na planine Piana Grande úplne ideálne. Teda v období, keď sme tam boli my. Slnko spoza hôr vychádza až príliš neskoro, a bez neho to nemá šťavu. Snažíme sa preto dostať za hlavný hrebeň, kam sa dá ísť po asfaltovej ceste. Výhľady sú tam prekrásne, no silný opar bráni svetlu vyniknúť v plnej paráde. Ale ráno využívame na hľadanie scén a kompozícií pre prípad, že by sa podmienky v ďalších dňoch zlepšili.

No dajú sa nájsť scény, kde svetlo zasvieti neskôr, no stále to stojí za to.

V krajine koníV krajine koní - už len na ne vysadnúť:)

Prapodivné tvaryPrapodivné tvary - má krajina v Sibillini

Cez deň sa rozhodujeme prejsť hlavný hrebeň nad planinou Piana Grande s najvyšším bodom vo výške 2442metrov. Túra začína v sedle pri Riffugio Alpina, ktorá ale vyzerá byť dlhodobo zavretá. Odtiaľ sa slušným výšľapom vyhupneme o 1100 metrov vyššie na hlavný hrebeň. A potom je to veru hrebeňovka ako má byť. 4 hodiny pohodlnej chôdze po neuveriteľne panoramatickom chodníku: z jednej strany planina Piana Grande vo výške 1350metrov a na strane druhej sklanatá časť Monti Sibillini s plesami a strmými zrázmi priamo od chodníka. No paráda.

Celá túra aj so zostupom do Castellucia nám trvala cca 6-7 hodín. Podotýkam, že sme nestretli ani nohu.

Pri opustenej chatePri opustenej chate - Opustená horská chata v mieste, pri ktorej vychádzame na hrebeň

Po hrebeniPo hrebeni - Od tohto bodu to už bola len luxusná hrebeňovka

Drsnejšia tvár SibilliniDrsnejšia tvár Sibillini - Od chaty prívetivo a mierne pôsobiace hory, ukazujú na opačnej strane hrebeňa aj svoj drsnejšiu, horskejšiu tvár

Snehovými poliamiSnehovými poliami - Mimochodom, tento hrebeň je veľmi populárny u skialpinistov. Jeho prechod musí byť na lyžiach lahôdka

Bez ľudíBez ľudí - Za celý deň sme nestretli ani človiečika. Paráda!

Koňožrúti

" Pripravíte nám večeru z koňa? ", pýtali sme sa ešte ráno, prv než sme vyrazili na túru. " Doruzumieť sa s osadenstvom chaty bolo pomerne ťažké, ale vyrozumeli sme, že nám teda niečo ukuchtia. Na konské mäso sa chalani chystali potom, čo som im spomínal naše minuloročné zážitky a nevynechal som ani večeru, kedy sme požiadali o miestnu špecialitu - a doniesli nám koňacinu.

Večer po túre sedíme pri karafách z vínom a čuduj sa svete, chatári chystajú stôl na večeru. Keďže tam nik okrem nás nebol okamžite sme zbystrili pozornosť. Nakoniec prišla pani domáca s jedálnym lístkom a my sme začali vyberať. Skončilo to pri fundovanej gastronomickej debate o "small béé" ( rozumej jahňa ) "Small mú" ( rozumej teľa ) "Big mú" ( rozumej krava ). Jediná našla nakoniec odvahu Katka: " Máte aj niečo z koňa? ". V tej chvíli vyzerala pani domáca akoby sa stým koňom zrazila, ale rozhodne nie tak, akoby ho varila. " Horse no!!! " Odstúpila od stola a mierne pobúrene na nás pozerala. No čo, tak asi som im minulý rok nerozumel. Môžem za to, že nevedia po anglicky?

Po chvíli, už ukľudnená, pani začala vyzvedať či je kôň na jedenie dobrý. Snáď nakoniec pochopila, že my koníky ozaj nejeme a že to bola iba naša zvedavosť. Každopádne personál v kuchyni mal z nás ešte chvíľu celkom slušnú srandu.

Konečne pekné ráno

Ráno sa sa nám konečne darí nájsť dobré miesto a konečne pribudli na oblohe aj mraky, ktoré trošku narušili monotónnosť modrej hladiny na oblohe.

Pekné ránoPekné ráno - Ranný pohľad na hlavný masív Monti Sibillini z východu. Presne touto stranou sme šlapali nahor deň pred tým

CestičkouCestičkou - na chvíľu som mal pocit, že sa dívam na scénu nejakej Čínskej krajiny. Bohužiaľ tu svetlo svieti až veľmi neskoro ráno, už trošku tvrdšie a kontrastnejšie ako by som si prial.

Na dnes sme si naplánovali výlet do mestečka Norcia čo znamená pre cyklistov parádny zjazd o 800 výškových metrov. My čo sme šli autom sme trpeli pomalú jazdu, keďže Katka, sa pokúšala natočiť hyperakčné video chalanov počas zjazdu. Vyklonená z bočného okna pôsobila ako lietajúci pes Falko z Nekonečného príbehu, ale hlavne, že video sa podarilo. Snáď:)

Norcia je veľmi milé historické mestečko plné obchodov s prosciutom a ovčím syrom pecorino. Jediný zádrheľ je pizza - tú podávajú jedine na večeru. Tak nakoniec baštíme fastfood pizzu sediac na obrubníku na námestí. A veru nám chutila.

La trattoriaLa trattoria - Mal to byť pekný obed v reštičky, ale keďže pizza sa robí až večer, skončili sme aj s obedom na obrubníku:)

Ak som spomínal parádny zjazd dole, tak opačný smer sa rozhodne parádnym nazvať nedal. Chalani si dali do tela:)

Noc sa rozhodujeme stráviť v stane a tak odchádzame z chaty a stany rozkladáme asi kolmeter od nej. Večer nám pripravil úžasné divadlo a hlavne sme s Marekom konečne našli miesto, ktoré ozaj stálo za to. Som spokojný, prefotený a tak to má byť.

Celá dolinaCelá dolina - Táto scéna ponúka taký komplexnejší pohĺad na celú dolinu.

Veľkolepá krajinaVeľkolepá krajina - Často fotievam na dlhé sklo, alebo jemnejšie scény z Karpát. Preto mám z tejto, aj na širokáči, veľkolepej scény ohromnú radosť. Asi najkrajší večer v Sibillini

Hory a jaHory a ja - Nikde nikto. Ešte aj Marek fotí obďaleč, ani ho nevidím. Predo mnou nádherná scéna a ja si dosýtosti vychutnávam zmeny nálady v´daka zapadajúcemu slnku.

Ráno sa budím už dávno po východe slnka. Vyliezam zo stanu. Vzduch je podozrivo vlhký. Chladný. Len tak na boso sa s Imrom ideme pozrieť do doliny. O chvíľu už ju vidím - hmlu v doline. Opať začína kolotoč zmäteného pobehovania. Fakt, že nemám topánky mi nevadí. Na boso šprintujem k stanu, vyberám výbavu, budím marek, obúvam topánky a ideme. Klasicky sme naljepšie ráno zaspali, ale snáď ešte niečo stihneme:)

HrebeneHrebene - Na každom výlete najlepšie ráno prespíme. Aj tu to bolo tak. Keď sa budíme a vidíme tu parádu, a zároveň stav hodiniek, vieme, že sme to pohnojili. Tak aspoň takéto kontrasty sa ešte dali nájsť.

Na lúkeNa lúke - to ráno sa hmla prekrásne prevaľovala.

Neskôr už iba balíme pakšamenty a vyrážame smerom k Lagu di Garda, vďaka ktorému si cestu rozdeľujeme na dve etapy. A potom hŕŕ domov!

Fakty

Cesta z Bratislavy tvá cca 12-13 hodín. Vzdialenosť je 1300km

Na ubytovanie toho toto miesto neponúka veľa. Až na pár hotelíkov v samotnom mestečku Castellucio a chatu Perugia tam nenájdete nič. Cena za nocľah na chate je 20 EUR, karafa vínka stojí 5 EUR, večera od 7 do 15 EUR. Osadenstvo chaty celkom družne komunikuje elektronickou formou, takže s rezerváciou by nemal byť problém.

Insert on facebook Insert on twitter Bookmark on Delicious