Malé karpaty

V tme a hmle, keď ani svetlo čelovky príliš nepomáha sapomaly trmácame na vrchol. Kombinácia hmly a mrazu vyčarovala na stromoch a tráve rozprávkovú námrazu. Znenazdajky sa ocitáme nad oblakmi. Slnko pomaly vychádza a necháva vyniknúť mrazivé farby bielej krajiny. Čelovka definitívne prehráva boj so slnkom a tak ju vypínam. Nikdy by mi nenadlo, že najkrajšie ráno na horách zažijem práve tu, v Malých Karpatoch.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru na Slovensku. Spolu s rakúskymi Hainburger Berge ( Hainburské vrchy) tvoria jeden krajinný celok Fatransko – tatranskej oblasti. Predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe.

Napriek neveľkej výške ( najvyšší vrch Záruby - 768 m n. m ) ponúkajú Malé Karpaty krajinnú ale aj živočíšnu pestrosť. Na juhovýchodných stráňach sú známe vinohradnícke oblasti, severnejšie pás pastvín a sadov. Naproti tomu na severozápadných úbočiach nájdeme množstvo zrúcanín hradov a dolín s krasovými javmi.

.vínečko, alebo pečenú hus?

Juhovýchodná oblasť Malých Karpát je známa najmä vinohradníckymi, kulinárskymi a remeselnými tradíciami, ktoré prírodu odsúvajú až na druhú koľaj záujmu.

Tunajší kraj patrí medzi 6 vinohradníckych oblastí na Slovensku a pestovanie hrozna tu má hlbokú tradíciu - najstaršie nálezy dosvedčujúce existenciu viniča a tradíciu vinohradníctva v Karpatskej kotline sa zachovali v pamiatkach po starých Keltoch. Medzi najznámejšie oblasti určite patria Modra, Pezinok a Bratislava – Rača. Spomínane mestečká sú známe aj jesenným Vinobraním – jarmokmi usporadúvanými na počesť zberu hrozna.

Počas jesene lemujú cesty vo vinohradníckych dedinkách a mestečkách stovky stolíkov s burčiakom - fermentujúcou tekutinou na rozhraní muštu a mladého vína - o ktorej mnohí tvrdia, že slúži na omladenie krvi. Popri burčiaku si na jarmokoch pochutnáte na výborných lokšiach s husacou masťou, ktorým odolá iba málokto.

Na bližšie spoznanie vinohradov, ich histórie a života na nich slúži Vinohradnícky náučný chodník, ktorý sa tiahne v okolí Pezinka a má dĺžku 7 km.

No nielen vínom je táto oblasť známa. V posledných rokoch sú stále viac populárne husacie hody, ktoré sa usporadúvajú na jeseň. Najznámejším centrom husacích hodov je Slovenský Grob. Dedinka s asi 2000 obyvateľmi sa preslávila nielen na Slovensku. Nájdete tam vyše 40 rodinných reštaurácií, z ktorých v každej Vás pohostia husou pripravenou podľa rodinného receptu a samozrejme z domáceho chovu.

Táto časť Malých Karpát nie je tak členitá ako zo západnej strany. Výrazných vrcholov je tu málo. Najoblúbenejším vyhliadkovým bodom je Veľká Homoľa. Na jej vrchole je postavená drevená veža, vďaka ktorej sa dostanete nad úroveň stromov a užijete si tak kruhový rozhľad. Za dobrej viditeľnosti sa dajú z vrcholu pozorovať severné Alpy.

Táto časť Malých Karpát nie je tak členitá ako zo západnej strany. Výrazných vrcholov je tu málo. Najoblúbenejším vyhliadkovým bodom je Veľká Homoľa. Na jej vrchole je postavená drevená veža, vďaka ktorej sa dostanete nad úroveň stromov a užijete si tak kruhový rozhľad. Za dobrej viditeľnosti sa dajú z vrcholu pozorovať severné Alpy.

.tajomné hrady a skalnaté vrcholy

Severozápadná strana Malých Karpát je pre pešieho turistu nepochybne zaujímavejšia. Vrchy sú výraznejšie a nachádza sa tu niekoľko krasových oblastí a zrúcanín hradov.

.vysoká

Medzi najobľúbenejšie ciele patrí Vysoká ( 754 m n.m.), druhý najvyšší vrchol Malých Karpát. Svojím výrazným vrcholovým bralom dominuje Záhorskej nížine. Z vrcholu je výhľaf na celé pohorie, Podunajskú pahorkatinu, Tríbeč, Považský Inovec a Borskú nížinu. Samotné územie bolo v roku 1988 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Geologické podložie je budované druhohornými vápencami. Hrebeň má výrazný bralnatý charakter s rozsiahlymi suťami. Mnohorakosť terénu a značné výškové členenie ( 420-754 m n. m.) zapríčinili vysokú rastlinnú pestrosť. Vrcholové partie sú typické drsnými podmienkami tvarovanými bukmi a dubmi. Hrebeň je pokrytý vápnomilnou flórou. Výhodou vrcholu je jeho jednoduchá a rýchla dostupnosť. Výstup nepotrvá viac než 1,5 hodiny no odmenou je pestrá, miestami až rozprávková krajina

.klokoč

Nemenej zaujímavým vrcholom je Klokoč (661 m n. m). jeho vrchol je nevýrazný, hrebeň tiahly s krásnymi lúkami a rozstrúsenými bukmi. Krajina pripomína svojím charakterom skôr stredné Slovensko. Pohľad z vrcholu na juh poskytuje výhľad na celé pohorie, na juhozápade vidieť výrazný skalný hrebeň Vápennej s vrcholom Vysoká takmer za chrbtom. Po necelej hodinke cesty po modrej značke na severovýchod sa z Klokoča dostávate k zrúcaninám Plaveckého hradu nachádzajúceho sa nad obcou Plavecké Podhradie. Hrad vynikol ako kráľovská pohraničná pevnosť v rokoch 1256-1273. Bol viackrát prestavaný a nesie stopy gotiky a renesancie. Od roku 1398 bol majiteľom pevnosti Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovcov v roku 1434 patril grófom z Jura a Pezinka. Neskôr sa stal majetkom rodiny Pálffyovcov . Od začiatku 18.storočia, po dobití hradu cisárskymi vojskami, chátra.

.záruby

Turistami najnavštevovanejším je v Malých Karpatoch ich najvyšší vrchol – Záruby ( 767 m.n.m). Výhľadovo však záruby neponúkajú také možnosti ako napr. Vysoká. Napriek tomu je vrchol častým cieľom spoločných výstupov turistických klubov.

V oblasti Zárub sa nachádza aj jaskyňa Driny, ktorá je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc. Záhadnú dieru miestni občania poznali už v 19. storočí, no do jaskyne sa podarilo preniknúť až v roku 1932. Typickou sintrovou výzdobou pre túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.

Známym turistickým cieľom je aj hrad Pajštún (486 m n. m.), ktorého hradné bralo je obľúbenou cvičnou skalou horolezcov. Hrad spĺňal v minulosti funkciu pohraničnej pevnosti. Vypína sa na vápencovom brale nad mestečkom Stupava. Prvá písomná zmienka je z roku 1273. Pôvodne gotický hrad prešiel viacerými prestavbami až kým ho v roku 1810 nezničili napoleónske vojská.

Aj na tejto strane Karpát nájdeme známe aj menej známe sídla. Jedným z najstaršćh pútnických miest na Slovensku je Marianka. Nachádza sa tu krížová cesta, ktorú tvorí 7 kaplniek a cesta k tzv. zázračnému prameňu, ktorú lemuje 6 kaplniek.

Na históriu bohatá je Stupava, ktorej územie bolo osídlené už v praveku. Od 18. storočia je význámným centrom džbánkarstva. Každú jeseň sa tu koná jarmok pri príležitosti zberu kapusty tzv. Dni zelá.

Malé Karpaty aj ich podhorie rozhodne stoja za návštevu. Neponúkajú dramatické výstupy ako Vysoké Tatry, nádherné výhľady ako Fatra no vyrovnajú sa im silnou atmosférou lesa, ktorá vrcholí v období jesenných farieb a zimných mrazivých inverzií.

Malé Karpaty nie sú až také malé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Insert on facebook Insert on twitter Bookmark on Delicious