Island 2013 - Západ a sever

Na výlet na ISland náz začal lámať Švanty a prehovoriť nás ho príliš nevyčerpalo. Jediné čo ma odrádzalo bola šialená popularita Islandu medzi fotografmi, ale povedali sme si, že sa pokúsime hľadať aj trošku iné, menej známe, miesta.

Počet cestujúcich sa ustálil na piatich kusoch - na moje potešenie sa prvý krát s nami na cestu vybral aj môj brat.

V rámci plánovania sme sa rozhodli pre okružný trip proti smeru hodinových ručičiek. Nakoľko sme letenky mali kúpené na jún, problémom boli všetky horské cesty tzv. F-roads, ktoré boli v tom čase ešte stále uzavreté pre snehovú pokrývku. Štandardne sa dané cesty otvárajú postupne cca od polovice júna, ale samozrejme, závisí to od množstva snehu, takže spoliehať sa na to nedá. Pre aktuálne info odporúčam sledovať stránku Islandskej správy ciestako aj stránku Islandského hydro meteorologického ústavu kvôli predpovedi počasia - tá vychádzala takmer na 100%.

Ešte pred odletom sme si rezervovali auto. Voľba padla na Subaru Forester 4x4. Štvrokolku odporúčam každému, kto si chce Island pozrieť ozaj dôverne, nie iba z hlavnej cesty. Väčšina ostatných ciest je nespevnených a F-roads, to je už ozajstné dobrodružstvo s brodmi, skalami, bahnom a pieskom.

Pre plánovanie cestovaniA po F-roads nám veľmi pomohla výborná knižka "Island autem" od českého autora Jana Suchardu. Do detailu opísaná vačšina ciest, hĺbka brodov, neprejazdné miesta.

Západ

Po prílete na letisko do Keflavíku sme v pohode vyzdvihli auto. Malo to iba jeden zádrheľ - namiesto aktuálneho modelu Foresteru, to bol asi 8 ročný model, ale už sme stým veľa nenašpekulovali.

Nakoľko predpoveď počasia, ktorú sme sledovali online cez mobil, bola na juhu a východe klasicky islandská, rozhodli sme sa nakoniec cestovať opačne t.z. v smere hodinových ručičiek.

Po prvej noci strávenej v kempe v Reykjavíku sme vyštartovali na severozápad smerom k Západným fjordom.

Cieľom bol vodopád Kirkjufellsfoss. Veľmi známy, milión krát fotený ale nádherný vodopád. Cestou k nemu sa v horách rozhodujeme skusmo odbočiť na neznámu nespevnenú cestu a čuduj sa svete vyhádzame pri nádhernom jazere.

Jazero HraunfjardarvatnJazero Hraunfjardarvatn - K tomuto jazeru sme sa dostali úplnou náhodou, iba odbočením sa slepo na poľnú cestu. Stálo to za to.

Počasie nám pri Kirkjufellsfosse veľmi nevyšlo, navyše ma úplne sklamala jeho poloha - je hneď vedľa asfaltovej cesty, hore nad ním vedie ďalšia. Keby som to bol vedel pred tým, asi tam necestujeme. Každopádne sme sa na noc rozhodli vrátiť k nášmu neznámemu jazeru. Cestou si ešte robíme dve obchádzky, pričom tá druhá skončila takmer zapadnutím v sopečnom piesku, takže sme sa radšej vrátili.

Záliv neďaleko mestečka GrundarfjordurZáliv neďaleko mestečka Grundarfjordur - Záliv bol od otvoreného mora prehradený priehradou. Okolo celého zálivu sa vinie krásna panoramatická cesta

UsadlosťUsadlosť - Pohľad zo spomínanej panoramatickej cesty okolo zálivu

Sever

Pre návrat na hlavnú cestu č.1 sa rozhodujeme využiť nespevnenú cestu číslo 54, ktorá sa vlní pozdĺž pobrežia a ponúka nádherné pohľady na pobrežnú krajinu tak trochu v Írskom štýle.

Route 54Route 54 - Okolie cesty 54, ktorá kopíruje pobrežie je nádherné.

Západné fjordy sme sa rozhodli úplne vynechať a zamierili sme smerom k známemu vodopádu Godafoss a k jazeru Mývatn.

Godafoss je nádherný vodopád so zaujímavým tvarom podkovy. Pri fotení sa tam dá ozaj vyblázniť a vyhrať s kompozíciou. Mňa však opäť sklamala bezprostredná blízkosť parkoviska.

Noc trávime asi 15km naspäť smerom na západ, kde sme cestou prechádzali nádhernou dolinou. Pri hľadaní miesta na stan sme odbočili z hlavnej a došli na nádhernú lúku, na ktorej sme hľadali závetrie. Samozrejme autom. No len dovtedy kým na nás nevybehol s krikom miestny farmár, že mu jazdíme po poli! Ospravedlnili sme sa mu a nakoniec nám poradil ešte lepšie miesto odkiaľ bol geniálny výhľad, nefúkal tam vietor a svietilo slnko.

Base campBase camp - Po tom, čo sme týpkovi rozjazdili celé " pole" nás poriadne zhulákal a následne nám ukázal takéto parádne miesto na náš base camp.

Pohľad z base campuPohľad z base campu - Miesto to bolo v celku dobré ale v kvetoch sa mi nepodarilo nájsť ten správny rytmus, ale aspoň do blogu som sa ju rozhodol zaradiť.

V noci s Marekom vyrážame fotiť Godafoss aj s bráchom, keďže ten spal v aute. Tak sa s nami trochu povozil.

GodafossGodafoss - V noci nebolo pri Godafosse ani nohy, iba môj brat spiaci v aute na parkovisku a Marek.

Godafoss v modromGodafoss v modrom - Mal som pocit, že v koryte bolo ozaj veľa vody nakoľko sa voda extrémne penila a čokoľvek sme robili, pod vodopádom vznikala silná hmla.

Na druhý deň sme mali v pláne jazero Mývatn - známe turistické miesto s mnohými krásami okolo. Po našom príchode sme ale s hrôzou zistili, že jeho okolie je plné nejakého druhu múch. Ale keď plné, tak fest. Mali sme ich v očiach, ušiach, v nose. No skrátka všade. Tu môže podľa mňa ostať dlhšie iba blázon:) Ešte sme sa zastavili a spravii si výšľap na neďalekú sopku Hverfjall. Poobvode krátera vedie chodník a cca za 1,5 hodiny ho prejdete celý dookola a tá túrka stojí ozaj za to. Výhľady sú skvelé.

Pohoda okolo jazera MývatnPohoda okolo jazera Mývatn - Bez ďalšieho komentáru

Na vrchole HverfjallNa vrchole Hverfjall - Túra okolo krátera tejto sopky neďaleko jazera Mývatn stála za to. Okolie je ako z pustej planéty a byť tu v lepšom čase, asi by sa tu dalo slušne pofotiť.

Neďaleko sa nachádza aj jedna z najaktívnejších sopiek na Islande - Krafla. Cestou k nej míňame obrovskú elektráreň, ktorá využíva geotermálnu energiu. Pri Krafle si vybiehame na krásny kráter Viti s tyrkysovo modrou farbou vody. Dosť ľudí, ale stojí to za to.

Keďže sme sa z neznámych príčin nedokázali zmieriť s muchami v ušiach v okolí jazera Mývatn, rozhodli zmeniť pôvodný plán a na nocľah si vybrať iné miesto. Vydávame sa teda ďalej na východ. Cestou ešte odbočujeme k vodopádom Selfoss a Detifoss. Ide o dva vodopády neďaleko seba. V oboch prípadoch treba rátať s prístupom do max. 1 hodiny pešo. Prvý sme navštívili Detifoss. Rieka sa nachádza v kaňone a keď prichádzate, do poslednej chvíle netušíte čo sa pred Vami zjaví. Je to najsilnejší vodopád v Európe a veru je to vidieť. Tá živelnosť, ktorá z toho ide je neskutočná. Selfoss je ďaleko menší, samotný vodopád je rozliaty v smere prúdenia rieky, je relatívne dlhý a je úplným protikladom živelnosti Selfossu. Toto miesto je ozaj magické, my sme tam nestretli takmer ani živáčka.

BoulderingBouldering - Bouldrovacia stienka ako zo sna sa nám zjavila cestou od vodopádu Detifoss a švanty ako inak neodolal.

Dal to!Dal to!

Pokračujeme ďalej, cestou míňame odbočku na horskú cestu F88 smerujúcu k známej sopke Askja, avšak kvôli uzávere sa nedalo dôjsť až do cieľa, takže sme s poľutovaním túto odbočku minuli.

Zhýčkaní doterajším skvelým počasím si asi ako jediní turisti na Islande stanovujeme tri základné podmienky miesta na nocľah v stane: bezvetrie, slnečno a bez dažďa. Je to neuveriteľné ale možno až na dve noci sa nám to podarilo vždy:)

S takýmto cieľom sa odhodlane vydávame na cestu. Kde, tu sporadicky stojíme, vystupujeme s auta a skúšame či fúka vietor ( dážď nehrozil, obloha bola úplne čistá ). Nakoľko naše požiadavky hraničili až s paranojou ocitli sme sa v polopúšti, uprostred ničoho so zlým pocitom, že sme to prehnali. Bolo už dosť neskoro, a tu sa nám ozaj nechcelo spať. Nakoniec to ťaháme prekrásnou cestou až do mestečka, ktorého meno nedokážem nájsť ani na mape:)

Cesta na východCesta na východ - Pred nami boli už východné Fjordy. To som ešte netušil, že to bude pre mňa najkrajšia časť Islandu!

Ďalší deň, už bol bránou k východným fjordom a začiatkom najfotogenickejšej časti výletu.

Gallery of the article Island 2013 - Západ a sever

Insert on facebook Insert on twitter Bookmark on Delicious