Inidia druhá - Po stopách čajovníkov

Po prílete do Dilí z vymrznutého Kašmíru nálada v partii prudko stúpa. Tentokrát už sme skúsení borci a nechávame sa bez oblbov odviezť priamo na Main bazaar. Až tu pochopíme, ako sme sa naposeldy nechali nachytať, keď nás strašili, aké hrozné miesto to je. A bolo to presne opačne. Po zablatenom a studenom Kašmíre, mi Main Bazaar prišiel ako úplne pohodová, tošku gýčová, Indická ZOO pre turistov, plná hotelíkov, reštík a stánkov s handrami a etno vecami od výmyslu sveta, pri cenách ktorých som si chtiac nechtiac spomenul na etno shopy u nás a napadlo ma, že to určite nakupujú práve tu, hodia si 400% maržu a fičia. A teda samozrejme - my to všetko nakupujeme:)

Main Bazaar v DilíMain Bazaar v Dilí - V ten deň vyžarolvala s Main bazaaru pre mňa až neuveriteľná pohoda.

Indický manažérIndický manažér - V uličkách Dilí, sa dajú nájsť, tak ako v celej Indii, veľmi zaujímavé kontrasty

Ubytujeme sa vo veľmi milom guesthouse Ajay, s príjemným kontinetálnm štýlom. Deň venujeme motaniu sa po bazáre, nakupovaním nejakých čačiek a fotením. Celý deň pozorujem prácu pouličných holičov aby som nakoniec podľahol ic čaru, a odovzdávam sa do rúk Indických nožníc a žiletiek. Bol to celkom adrenalín, ale musím povedať, že už dlho ma nik tak dobre a rýchlo neostrihal. Paráda.

Kamaráti z holičstvaKamaráti z holičstva - To bola nejaká miestna " holičská mafia". Tam vzadu som sa dal strihať.

U holičaU holiča - Týpek ma ostrihal dobre, a to ako ma na záver vygéloval nemalo chybu. Imro sa smial, že " na Beckhema":)

Večer si fičíme sadnúť na jedno Indické pivko a na streche guesthousu oslavujeme Mirkine okrúhliny. Marekovi sa podarilo zohnať tortu a hoc ju aj s polu s Hlavkim omylom zamkol na izbe a prekvapko sme takmer nestihli, oslava bola príjemná. Druhú tortu tvorila konzerva tuniaka, ktorú si z domu priniesla Maťa, keďže sa balila podľa českého zoznamu a hlavná rada z neho bolo zobrať si tuniaka a toaletný papier. Holt, bratia Česi, v tomto Vás nik neprekoná.

PifkoPifko - Na pohľad dobré, obsah až tak dobrý nebol, aj keď dalo sa piť

La tortaLa torta - Spodné poschodie tvorila Indická " sacherka" a vrch bol nefalšovaný pražský tuňák

Oslava Oslava - A už čakajú len na oslávenkyňu. Oslava na streche hotelíka v Dilí mala ten správny šmrnc

Ráno podľa plánu letíme do mesta Cochin v juhoindickom štáte Kerala. Prilietame okolo štvrtej poobdede a ja som rád, že neprichádzame po tme. No to som samozrejme netušil, že cesta " menším Indickým mestom" nám zaberie vyše hodiny a tak z autobusu, na ktorý sme nastúpili na letisku, vystupujeme po zotmení. Na druhý deň plánujeme vyraziť do oblasti čajovníkových plantáží okolo mestečka Munnar a tak sa rikšou nechávame odviesť na autobusovú stanicu odkiaľ by mal autobus vyraziť. Rikšáci nás viezli asi 10 minút no podľa zapnutého GPS na Marekovom mobile, vieme, že sme sa v podstate točili okolo. Je to zvláštne, keďže cenu sme mali dohodnutú vopred. Indická logika.

Zisťujeme, že vlak nám ide ráno o 6:00 a tak si hlavy chceme zložiť v nejakom hotelíku blízko stanice. Štvrť to nie je práve najpríjemnejšia, ale ubytko sa nám darí nájsť relatívne slušné.

Inak Cochin vyzerá na veľmi rušné a relatívne moderné mestečko plné obchodov a ľudí a s už tradične rušnou dopravou.

Neskôr vyrážame, na odporúčanie recepčného, na večeru, kde sme sa ozaj kráľovsky napchali a nechali sa omámiť Idnickými arómami. Paráda. Teda, paráda to bola len do rána. Hneď ako som vstal som pochopil, že arómy na mne ešte stále intenzívne pracujú a hneď som to šiel "skontrolovať" na tolaetu. Neskôr som usúdil, že kontroly na toalete, budem realizovať v pravidelných intervaloch.

Cesta autobusom do Munnaru bola v takom stave utrpením. Od mora sme sa mali za 4 hodiny vyšplhať do výšky 1600mnm a v zmysle tohto výškového posunu sa primerane tomu tvárila aj cesta - najdlhší rovný úsek meral asi 20metrov. Inak samé zákruty, v ktorých si to náš šofér rezal akoby sa vozil v porsche, bežne obiehal aj v zákrutách ( najväčsiu radosť mal, ak v tej zákrute obiehal rovno autobus ), s maximálnym potešením zákruty dobrzďoval na poslednú chvíľu a skrátka všetko smeroval k tomu, aby mi v autobuse bolo ešte horšie. Myslel som, že skapem.

Našťastie som nebol sám. Podobne bolo aj Marekovi, ktorý síce večer pred tým na večeri nebol, ale ja, čo by verný priateľ som mu jednu porciu doniesol v sáčočku. Takže, ráno bol na to podobne ako ja. A prišiel s geniálnym nápadom - s Colou. Asi 20 minút potom, čo som vypil asi 3 deci tohto prezdravého nápoja, mi nič nebolo. Neviem, či to bolo placebo alebo reálne účinky, isté je, že len vďaka Cole som v tej chvíli nevyskočil z autobusu. Nech žije Amerika!!

Inak autobus bol kapitola sama o sebe. U nás by sme si ho obzerali už iba ako vyslúžilého pamätníka niekde v depe. Tu to bol ale pánko v najlepších rokoch. V sedadle Vás nadhodilo pol metra aj keď autobus prešiel cez lieskový oriešok. No bolo to veselé.

Po šiestich hodinách dorážame do Munnaru a my sa nevieme vynadívať na čajové plantáže, ktoré su roztrúsené všade okolo.Je to relatívne rušné, ale malé mestečko, dokonca aj na Slovenské pomery. Podarí sa nám nájsť milé ubytko trošku bokom od cesty a rikšák, ktorý nás tam viezol nám vie dať kontakt na požičovňu motoriek, čo by bola úplná paráda. Dohadujeme sa s ním na ďalšie ráno a vybalujeme.

Údolie MunnaruÚdolie Munnaru - Dolinka, v ktorej sa nachádza mestečko Munnar - východiskový bod pre výlety na plantáže.

ChalošiChaloši - S tým kvietkom nemám nič spoločné:)

Mne aj Marekovi je tak zle, že na večeru do mesta ani nevylezieme z postele a tak si objednávame iba čistú ryžu. Neskôr sa aj s Evkou ( ktorej je už mimochodom tiež zle ) pokúšame vybehnúť na okolité kopce s plantážami, no 300 metrový okruh nám v našom stave zaberá 1,5 hodiny a tak to balíme.

ZberačiZberači - Zbieranie čajovníku je najťažšou prácou v okolí. Zberači si zarobia za celodennú prácu asi 140 rupií čo sú neselé 2 eurá

Hmlisté ránoHmlisté ráno - Atmosféra bola neskutočná, vlhkosť podľa mňa 100%. Škoda len, že sa mi na chodník v pravo hore nepriplietol nejaký človiečik.

PolíčkaPolíčka - Nad mestečkom Munnar

Ďalšie ráno sa stretávame s rikšákom a ideme do požičovne skútrov. Inak dohadovať niečo s Indom, to je ako kričať do dutej krabice. Zistiť od nich, koľko majú vlastne k dispozícií motoriek bolo nemožné. Keď sme sa po hodine dopracovali k číslu 3 a vyplatili sme ich, dávam Imrovi a Evke základné školenie obsluhy týchto diabolských strojkov. Všetci všetko chápu a tak vyrážame do nášho domčeku po ostatných. No, vyrážame je dosť luxusné slovo. Imro sa hneď po výjazde z parkoviska zaradil do protismeru a tak za ním fičím a kričím aby šiel na druhú stranu. Potom zisťujem, že akosi chýba ďalší skúter s Evkou. Vraciam sa na parkovisko, nič. Pozerám jedným aj druhým smerom na cestu, nič. Hneď v prom momente ma totiž nenapadlo pozerť mimo cestu. A veru som mal. Rovno oproti parkovisku, na druhej strane cesty, stojí hlúčik asi 15 Indov a medzi nimi skúter s Evkou zapletenou nohami v ostnatom dôte a majiteľom motorky zalamujúcim rukami a tváriacim sa primerane nešťastne. Nejakým omylom miesto brzdenia hneď pri výjazde z parkoviska pridala plyn a bolo to jasné. Našťastie to nebolo nič vážne, ale Evka si bez debaty presadla ku mne na spoločný skúter.

Máte chuť na niečo osviežujúce?Máte chuť na niečo osviežujúce? - Skúste čerstvý kokos!

Celý deň potom jazdíme po okolí Munnaru, pozrieme si dve vodné nádrže, poriadne nás spečie slnko a podvečer sa vraciame do Munnaru a odtiaľ vybiehame na skútroch neznámou asfaltovou cestou smerom hore, kde tušíme pekný výhľad a západ slnka. Keď sa už vyššie nedá ísť vraciame sa na miesto, ktoré sa nám cestou hore pozdávalo byť vhodným na fotenie. Teda okrem Imra s Hlavkim, ktorí zo zvedavosti pokračujú ďalej. ďaleko ale neodšli. O pol hodiny prichádzajú k nám, tlačiac skúter vedľa seba aj s defektom. Paráda! Potom sa začína parádny zážitok procesu vyriešenia tohto, akiste zapeklitého, problému. Zhrniem to iba v bodoch: voláme majiteľa-prichádza na rikši-myslel, že máme prázdnu nádrž a doniesol benzín ( magor )-odchádza na jednom zo skútrov po opravára-prichádza s opravárom-nevedia odmontovať koleso-je tma a nemajú baterku-svietime im druhým skútrom-po hodine úplne pokazili maticu na kolese-kašleme na nich a ideme domov na rikši, ktorá tam stále čaká. No comment:)

Hmla nad pralesomHmla nad pralesom - Geniálne ráno, ešte stále počujem tie zvuky lesa

SolitérSolitér - Dúfal som, že mi na ten strom zasvieti, ale nepošťastilo sa.

SenSen - Pohľady boli neskutočné

Ráno balíme švestky a vyrážame na autobus. Smer Aleppey - brána do Backwaters.

Viac fotiek z Indie nájdete v galérii.

Insert on facebook Insert on twitter Bookmark on Delicious